História o vzniku obce

Okolitá krajina patrila v druhej polovici 9. storočia, najmä za panovania Svätopluka do
Veľkomoravskej ríše. Svätoplukovi podriadení veľmoži vtedy sídlili a priľahlú krajinu s
obyvateľmi spravovali z hradiska v dedine Zemplín. Od 11. storočia bol aj tento kraj súčasťou
Uhorského kráľovstva, pričom administratívne patril do Zemplínskej župy, cirkevne do Jágerskej
diecézy a v rámci nej do Zemplínskeho arcidiakonátu. Už od 13. storočia sa zachovali písomné
správy, v ktorých je zapísaná susedná obec Soľ.
Podľa dokladov Vlastivedného archívu v Prešove sa vznik obce Rudlov datuje od roku 1402.
Prvá správa o Rudlove je však z roku 1399, v súvislosti s riešením sporu o tamojší majetok a
okolité lesy medzi Abovcami – vlastníkmi panstva Lipovec a šľachticmi z Rozhanoviec. Z
obsahu mandáta Palatína vyplýva, že dedina Rudlov jestvovala aj pred rokom 1399. Rudlov sa
vyskytuje v písomnostiach z prelomu 14. a 15. storočia pod názvom Rudelfalva. Obec založil
šoltýs Rudlo s usadlíkmi podľa zákupného práva okolo polovice 14. storočia. V 15. storočí a v
prvej štvrtine 16. storočia patrila šľachticom z Rozhanoviec ako majetková súčasť ich hradného
panstva Čičava, neskôr Vranov. Po nich dedinu v roku 1524 zdedili Bátoriovci. V 17. storočí
patrila postupne Nádašdiovcom, Ňariovcom, Esterháziovcom, Drugetovcom a ich dedičom.
V Rudlove začiatkom druhej polovice 15. storočia hospodárilo okolo 15 domácností, ktoré sa
zakrátko takmer všetky odsťahovali. V roku 1493 tam hospodárila len jedna sedliacka
domácnosť. Noví obyvatelia sa začali usadzovať v prvej polovici 16. storočia, nepochybne podľa
zákupného valašského práva. V roku 1567 boli valašské domácnosti zdanené daňou kráľovi od
dvoch port. Dve želiarske domácnosti a domácnosť slobodníka daň neplatili. V roku 1582
sedliakov zdanili od piatich port. Nárast zdanenia svedčí o pribudnutí domácnosti a zväčšení
rozsahu pozemkov. V roku 1600 malo sídlo 21 obývaných poddanských domov, dom šoltýsa,
kostol a faru pravoslávneho farára. Na prelome 16. a 17. storočia bol Rudlov stredne veľkou
dedinou. Začiatkom 17. storočia väčšina valachov Rudlov opustila, iní schudobneli. V roku
1610 vtedajších valachov zdanili len od 0,25 porty. Úpadok valachov spôsobil, že časť z nich sa
stala želiarmi. V roku 1623 šoltýskej domácnosti patrilo polovičné šoltýsovstvo. Šesť valašských
domácnosti boli želiarske. Žila tam aj domácnosť pravoslávneho farára. V roku 1610 a 1635
zdanili želiarov daňou kráľovi postupne od 0,25 a 0,5 porty. V druhej štvrtine 17. storočia žilo v
obci iba želiarske obyvateľstvo.
Nové rusínske obyvateľstvo z prvej polovice 16. storočia sa venovalo najmä ovčiarstvu. Okolo
roku 1547 už odovzdávalo zemepánom ovce, jahňatá, kozy a nepochybne aj iné valašské
dávky. Postupne obhospodárovali aj polia. Podľa urbára z roku 1585 valašské domácnosti platili
zemepánom spoločne ročnú daň 11 zlatých a 50 denárov. Odovzdávali kury a husi, 4 ovce, 4
syry, 2 remenné popruhy a 9 kýt konopí. Odovzdávali tiež vola, avšak spolu s poddanými v
Banskom.
Odkupovali od zemepánov 5 gbelov pšenice za 5 zlatých a 75 denárov, ako aj súd vína za 16
zlatých spolu s poddanými z Jastrabia. V 17. storočí zemepáni od nich vyžadovali okrem dane a
valašských dávok aj roboty pri oráčke a vystrojenie povozov. Šoltýs v druhej polovici 16.
storočia platil zemepánom ročne daň 1 zlatý, miesto chovania lovného krahulca platil 25
denárov. Okrem toho v prvej polovici 17. storočia choval zemepánske žriebätá, alebo chrta a
poskytoval povoz.
Tamojší pravoslávny farár v druhej polovici 16. storočia a prvej polovici 17. storočia platil
zemepánom ročnú daň 1 zlatý.
Na prelome 17. a 18. storočia bol Rudlov stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej
bývalo postupne 16 a 18 sedliackych domácností. K dedine patril aj mlyn. V okolitých lesoch sa
rozšírila ťažba železnej rudy. V roku 1787 má obec 55 domov a 420 obyvateľov, zaraďuje sa k
najväčším na okolí. V tom čase sú jej obyvatelia známi ako dobrí výrobcovia kôs.
Pomenovanie obce sa často menilo. V roku 1414 mala názov Reudel, v roku 1474 Rywdel, v
roku 1773 Rudlyow, v roku 1808 Rudlow, maďarsky Rudlyó, Ercfalva. Terajší názov obce
Rudlov sa zachováva od roku 1920.

Katastrálne územie obce Rudlov má rozlohu 1605 ha a rozprestiera sa v Podslanskej pahorkatine.

Stred obce sa nachádza vo výške 201 m n.m. Chotár vo výške 155 a 755 m n.m.
Má hnedé lesné a nivné pôdy, v západnej časti rozsiahle dubové a bukové lesy.
V minulosti patrila obec administratívne do Zemplínskej župy. V súčasnosti patrí do
Prešovského kraja a do okresu Vranov nad Topľou. Pri poslednom sčítaní ľudu, domov a bytov
v máji 2001 mala obec 647 obyvateľov a 156 domov, z toho 142 trvale obývaných.
Rudlov susedí s troma obcami. Na severe je to Hlinné, na juhu Zámutov a na východe je to
obec Soľ. S touto Rudlov takmer stavebne splynul. V Rudlove sa možno stretnúť s
nasledovnými chotárnymi názvami: Zemičky, Na Obšari, Na Záhumní, Tablička, Záhumienky,
Pred Suchou dolinou, Pod Železnou...
   Medzi obcami Rudlov a Soľ je ložisko kamennej soli, ktoré je súčasťou Zbudského súvrstvia.
Soľné telesá tvoria mohutné šošovky. Hĺbka uloženia je od 270 do 450 m.
Klimaticky patrí Rudlov do teplej oblasti s mierne vlhkou relatívne chladnou zimou. Prevláda
severný, juhovýchodný a severozápadný vietor. Stredom obce preteká Slaný potok. Maximálny
prietok dosahuje v marci, v období topenia sa snehu. Pri obci Soľ sa vlieva do rieky Topľa.
Obec je z juhozápadnej a západnej strany obklopená lesmi. Žije v nich jelenia a srnčia zver,
diviaky, líšky, veveričky, kuny, jazvece, divé mačky, objavili sa aj rysy a vlci. Z plazov sa
vyskytuje slepúch, užovka, vretenica, jašterička, z obojživelníkov mlok, rosnička zelená a z rýb
pstruh potočný, čerebľa obyčajná. V potoku žijú aj raky. Z vtáctva sa nachádzajú jastraby,
sokoly, kane, sovy, krkavce, lastovičky, vrabce, vrany, straky, hrdličky, kukučky, holuby,
sýkorky, ďatle, drozdy, škorce, sláviky, strakoše, škovránky a iné. Hniezdi tu aj bocian čierny.


   V okolitých lesoch je množstvo prameňov s pitnou vodou. Medzi Rudlovom a Hlinným je slaná
voda a liečivé bahno. V minulosti tam boli postavené menšie kúpele, ktoré ešte pred prvou
svetovou vojnou boli zničené. Ďalej sa tu nachádzajú dva pramene železitej kyselky. Z drevín
má zastúpenie buk, dub, javor, jaseň, hrab, smrek, smrekovec opadavý, borovica, jedľa, breza,
osika, čerešňa... Okolité lesy sú bohaté na výskyt húb, lesných plodov a liečivých rastlín.
Nachádzajú sa tu aj chránené lokality. Časť z nich sa aj napriek názvu nachádza v katastrálnom
území obce Rudlov – „Zámutovská jelšina“ – prírodná rezervácia, rozloha 0,66 ha, „Zámutovské
skaly“ – Štátna prírodná rezervácia, rozloha 30,66 ha.

 

   História gréckokatolíckej cirkvi v našej obci Rudlov siaha až za rozhranie 18. a 19. storočia.
Podľa písomných záznamov bol v rokoch 1796 - 1807 v obci farárom Bazilus Ladžinský.
Pravdepodobne v tomto období bola postavená aj drevená cerkev so šindľovou strechou na
mieste terajšej farskej záhrady. Na juhozápadnom okraji tejto parcely bol aj cintorín.
V roku 1822 si miestni veriaci postavili nový chrám, zasvätený Presvätej Bohorodičke.
Vybudovaný bol na stredovekom základe. Vnútorný priestor je krytý klenbami, presbytérium je
polkruhovo uzavreté.
   Chrám má predstavanú vežu s vysokou stanovou strechou, delenou kordónovou rímsou.
Vnútorné zariadenie chrámu je z prvej polovice 20.storočia.
Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky bola v priebehu 19. a 20. storočia viackrát
opravovaná. Najvýraznejšie úpravy boli prevedené v druhej polovici 20. storočia a začiatkom
nového tisícročia.
1969 - nová fasáda
1974 - nová strecha
1980 - vnútorná maľba
1990 - odstránenie ikonostasu
1992 - inštalovanie nového oltára
1996 - plynofikácia chrámu
2002 - rekonštrukcia strechy veže
2004 - rekonštrukcia strechy a nová omietka
2007 - elektrifikácia zvonov, rekonštrukcia sakristisie, rozšírenie a zariadenie novým
nábytkom

Vo farnosti pôsobili kňazi:
1796 - 1807 Ladžinský Bazilus
1807 - 1817 Kmeť Georgius
1817 - 1824 Dobriansky Joanes
1824 - 1846 Vivravec Petrus
1846 - 1847 Demjanovič Alexander
1847 - 1850 Bradač Adalbertus
1850 - 1870 Danielovič Jozephus
1870 - 1888 Petraši Andreaš
1888 - 1922 Brinský Antonin
1922 - 1933 Takáč Mikuláš
1933 - 1952 Želinský Jozef
1959 - 1965 Nadzam Jozef
1965 - 1968 Džugan Ján
1968 - 1972 Želinský Jozef
1972 - 2003 Michal Hulaj-Kosťun
2003 - 2009 Jozef Sopko
2009 - Peter Olšavský

   V obci Rudlov sa 20. decembra 1817 na gréckokatolíckej fare narodil Adolf Ivanovič
Dobrianský, národný buditeľ, ochránca práv zakarpatského ľudu, spoluzakladateľ Matice
slovenskej, poslanec uhorského snemu. Žiadal rovnaké práva v jazyku pre Rusínov a
Slovákov. A. I. Dobrianský zomrel v roku 1901 a pochovaný je v Čertižnom v okrese
Medzilaborce. Dňa 11. apríla 1991 bola na jeho rodnom dome - gréckokatolíckej fare v Rudlove
odhalená pamätná tabuľa za účasti predstaviteľov vlády a Matice slovenskej.
V päťdesiatych rokoch minulého storočia v období prenasledovania gréckatolíckej cirkvi
pôsobili vo farnosti dvaja pravoslávni kňazi - Jozef Nadzam a Ján Džugan. Chrám navštevovalo
len niekoľko rodín. Ostatní veriaci navštevovali rímskokatolícky kostol v Soli.
V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev obnovená. Na miestnu faru sa vrátil o. Jozef
Želinský, ktorého v čase Soboru „vyviezli“ aj s rodinou na Moravu.
Farský úrad patril v minulosti do Mukačevskej diecézy. Od roku 1968 patrili ku farnosti
Rudlov aj filiálky Soľ, Čaklov a Zámutov. Od roku 2000 sa obec Zámutov stala samostatnou
farnosťou s filiálkou Čaklov. Obec Soľ ostala filiálkou farnosti Rudlov. V tomto roku bol
posvätený základný kameň novej cerkvi v obci Soľ. Výstavba nového chrámu bola dokončená v
roku 2008. Chrám je zasvätený svätému Cyrilovi a Metodovi. Slávnostne ho posvätil vladyka
Ján Babjak SJ.
   V súčasnosti naša farnosť zaznamenáva rozmach nielen v rámci náboženského a
duchovného života, ale aj v materiálno-technických záležitostiach. Dôkazom toho je aj výstavba
novej farskej budovy, ktorá bola postavená v rokoch 2011 - 2013. V septembri 2013 ju slávnostne
posvätil otec arcibiskup Ján Babjak SJ.
Mgr. Magdaléna Nemčíková